Naše finále vo fascinujúcom prostredí
Guram Kašia po prílete na Faerské ostrovy.
Belasí sa už nachádzajú na Faerských ostrovoch. Po pristátí sme sa rozprávali s Guramom Kašiom, ktorý má čo-to nalietané i odohraté. Aj napriek tomu bol preňho let na letisko Vagar špecifický. Nielen o tom sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
„Cítim sa dosť sviežo. Let bol pomerne dlhý, no komfortný, v pohodlnom lietadle,“ zneli prvé slová Gurama Kašiu po prílete na letisko Vagar.
Pristátie na miestnej dráhe, ktorej dĺžka bola v roku 2011 rozšírená na 1800 metrov, je jednoducho špecifické. Vďaka modernej technológii už nepatrí medzi tie nebezpečné, no pre pilotov predstavuje výzvu. Lietadlo nalietava ponad vodu a pomedzi útesy, až sa z ničoho nič zjaví nad dráhou. Nasleduje tvrdšie dosadnutie vzhľadom na kratšiu dráhu a potrebu čím skôr zabrzdiť.
Skúsený pilot špeciálu však tento manéver zvládol hladko a kabínou sa po dosadnutí ozval potlesk, známy skôr z letných turistických liniek. Aj to však dokumentuje, že v našej výprave vládne dobrá nálada.
„Mám dosť nalietané, no takéto pristátie som ešte nezažil. Chvíľu som bol aj nervózny, no všetko dopadlo perfektne,“ pokračoval kapitán gruzínskej reprezentácie.
Let trval niečo cez tri hodiny. Ako Guram trávil čas vo vzduchu? „Do lietadla si nosím svoj vankúš a ak mám voľné tri sedačky, ľahnem si a sledujem televízne šou. Rád počúvam podcasty. Mám napočúvané všetko zo série ´True Crime´ (skutočné kriminálne príbehy, pozn. red). Aj dnes som si nejaké vypočul, boli trochu strašidelné, no bavia ma. Pri podcaste dokážem vypnúť hlavu a koncentrovať sa len na jednu vec, a to na počúvanie, čo je fajn relax. Keď cestujeme domov, pozerám počas letu záznam zo zápasu. Nemám veľmi rád konverzáciu v lietadle. Je tam príliš veľa hluku a nemôžete sa dobre porozprávať.“
Naše mužstvo začínalo utorok už o 8:00 na Tehelnom poli raňajkami. Nasledoval tréning na umelej tráve a presun na letisko. Teraz už sú belasí ubytovaní v Tórshavne a môžu sa nerušene pripravovať na to, čo ich čaká vo štvrtok večer.
Bezprostredne po prílete bolo príjemne, bez vetru. Počas presunu z Vagaru sa však stihlo rozpršať. Aj to dokumentuje premenlivosť počasia na Faerských ostrovoch, ktoré je sprevádzané silným vetrom.
„Naozaj nerád hrám na umelej tráve. V tomto názore som bol vždy otvorený. Sme však na to pripravení, je dobré, že máme doma tréningové plochy s umelou trávou a mohli sme sa adaptovať na iný povrch,“ hovorí Guram Kašia na margo skutočnosti, že na štadióne Tórsvollur budeme hrať na umelej tráve. Na druhej strane, ´umelku´ sme zažili aj pred rokom vo Vilniuse, a dokázali sme na nej spečatiť postup do osemfinále.
„Náš tím zažil veľa kľúčových zápasov, a toto bude jeden z nich. Pripravujeme sa ako na finále. Chceme vyhrať a posilniť našu pozíciu v skupine. Absolvovali sme veľa analýz i videí. Vieme, že potrebujeme bodovať. Bude to ťažké, v špecifickom prostredí, nikdy neviete, čím vás súper prekvapí. Preto je na prvom mieste stopercentná koncentrácia,“ vyhlásil 36-ročný rodák z Tbilisi.
Letisko Vagar leží približne 40 minút cesty od Tórshavnu. Belasí si počas cesty mohli pozrieť jedinečnú scenériu Faerských ostrovov, ktorá sa ťažko slovami opisuje. Počas denného svetla, ktorého tu v tomto ročnom období veľa nie je, môžete v jednom pohľade vidieť vysoké útesy i oceán súčasne. Ostrovy sú prepojené tunelmi, pričom premávka je tu vzhľadom na nízku hustotu obyvateľstva pomerne riedka.
„Už som tu raz bol, no v podstate som na to aj zabudol. Ešte za Dinamo Tbilisi sme hrali na Faerských ostrovoch kvalifikačný zápas Ligy majstrov (s Runavíkom v lete 2008, pozn. red). Prehrali sme tu 0:1, doma sme však predtým vyhrali 3:0. Spomienky teda nie sú najlepšie, aj vtedy tu bolo chladno a veterno. Inak je to krásna krajina. Máme v stredu nejaký voľný čas, takže snáď v rámci prechádzky uvidíme aj niečo z okolia. Je tu niečo špeciálne, táto príroda, kopce. Sme ďaleko od všetkého a na ostrove, čo ma fascinuje. Vždy ma takéto miesta zaujímali,“ tešil sa Guram Kašia.
Defenzívna opora belasých zažíva v poslednej dobe naozaj veľké zápasy. Či už ten európsky s Lille, alebo nedávne reprezentačné so Škótskom a v Španielsku, v ktorých viedol Gruzínsko s kapitánskou páskou. V sobotu potom nastúpil v základnej zostave v Michalovciach.
„Z vymenovaných bol pre mňa asi najťažší zápas v Michalovciach (úsmev). Fakt sa tam hralo ťažko. Mám 36 rokov, ale stále cítim v bruchu ten pocit nadšenia pre tréningy a futbal ako taký. Mám pocit, že môžeme dokázať niečo dobré. Máme dobré momentum a radi by sme si ho po štvrtku udržali,“ uzavrel Guram Kašia.
