ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Je doslovným príkladom, že vôľa a prístup ´nikdy sa nevzdávaj´ môžu priniesť v živote úspech. Ten vôbec nemusíme definovať trofejami, peniazmi či slávou. Stačí pocit, keď prežívate svoj najlepší čas. Guram Kašia prežíva vrcholné chvíle svojej kariéry.

Ako 37-ročný viedol Gruzínsko s kapitánskou páskou na majstrovstvách Európy, kde nováčik na veľkých turnajoch dosiahol výrazný úspech v podobe postupu do osemfinále. Gruzínci na tejto ceste zdolali Portugalsko s Cristianom Ronaldom, a vypadli s neskoršími víťazmi Španielmi.

Po týždňovom voľne sa Guram vrátil do klubu, a hneď naskočil do prvého zápasu sezóny s FC Struga. Ako sám v našom rozhovore hovorí, jeho oddychom je futbal samotný, a stále chce hrať.

Guram, ako by si popísal chvíle, ktoré si zažil v priebehu posledného mesiaca?

Ako najkrajší čas v kariére. Som hrdý na seba a ešte viac na svoju krajinu. Je to ešte silnejší pocit, než som si ako dieťa predstavoval. Myslel som si, že vo svojom veku už mám všetky možné skúsenosti, no EURO bolo niečo nové. Celé Gruzínsko bolo v tieto dni pokope a jednotné, čo v tejto dobe vo svete často nevidíte. Celý národ bol na rovnakej vlne, energia, ktorú sme v krajine i tíme vytvorili, je jedným z najväčších vrcholov mojej kariéry. Teraz sa mi vrátili všetky veci, ktoré som si kvôli futbalu odriekal či extra odmakal. Po takýchto chvíľach túžia všetci športovci.

Majstrovstvá Európy si ešte bližšie zhodnotíme, no zostaňme ešte pri Slovane. Po krátkom voľne si sa minulý pondelok vrátil do klubu a v prvom zápase so Strugou si nastúpil v základnej zostave. Ako to celé prebiehalo?

Futbal je pre mňa návykový. Môžete ma nazvať workoholikom na futbal! Spoluhráči z reprezentácie mali ešte zrejme dovolenky, no ja som voľno nechcel. Som šťastný tu, vo futbale, na štadióne. Pre mňa je futbal fakt návykový a toto je moja pomyselná dovolenka, keď si užívam každú sekundu. Nechcem sedieť doma, nebaví ma to. Som vďačný za to, čo mám, a že hrám futbal. Nechcem, aby ma ľudia ľutovali či riešili, koľko som mal voľna, pretože ja som chcel prísť a hrať. Ak by som potreboval viac oddychu, poprosil by som trénera, no mojou túžbou bolo vrátiť sa čím skôr do Slovana a naskočiť do dôležitých zápasov, ktoré máme aktuálne na programe.

Ďalším z dôležitých duelov bude stredajšia odveta 1. kola kvalifikácie Ligy majstrov na pôde Strugy. Čo musíme urobiť, aby sme po domácom triumfe 4:2 dosiahli postupový výsledok?

Musíme zlepšiť disciplínu i organizáciu hry. Z tohto sme sa po prvom zápase verím poučili. Nesmieme si dovoliť lacno inkasovať. Jednou z mojich úloh je práve organizovať tím zozadu, a v prvom stretnutí sa mi to až tak nedarilo. V odvete sa v tom chceme zlepšiť. Vieme, že v Severnom Macedónsku zrejme tiež bude teplo, no to neriešime, pre oba tímy to bude rovnaké. Berieme túto výzvu a chceme uspieť.

So Slovanom si zažil množstvo veľkých európskych duelov, nedávno si s Gruzínskom čelil Španielom, Portugalcom, Čechom i Turkom. Dajú sa tieto zápasy porovnať tempom či náročnosťou?

Práveže na vyššom leveli ako v Európe či na EURE to nie o toľko fyzicky náročnejšie než napríklad  v domácej lige. Tá je práveže niekedy fyzicky ešte ťažšie, pretože prirodzene, vyskytuje sa v nej viac chýb než na tomto top leveli. Čím je úroveň vyššia, tým viac je to o kvalite, načasovaní. Ak urobíte jedinú chybu, hneď vás potrestajú. Na takejto úrovni ako bol európsky šampionát sa ľahko prispôsobíte faktu, že nemôžete urobiť chybu. Fyzicky je to však veľmi podobné ako v akomkoľvek inom zápase. Na EURE som za jeden duel odbehal povedzme 10 kilometrov, v lige je to priemerne možno 10,5 kilometra, čiže veľmi podobné. Rozdiel je hlavne v tom, že za každú chybu tvrdo zaplatíte.

Ako by si sa vrátil k jednotlivým zápasom na majstrovstvách Európy?

Po úvodnej prehre s Tureckom sme začali veriť, že môžeme vyhrať nad kýmkoľvek, pretože napriek výsledku sme hrali výborne. S Čechmi sme trpeli pri štandardných situáciách, no podržal nás brankár a v závere sme mohli po stopercentnej šanci vyhrať. S Portugalskom to bolo ´všetko alebo nič´, hrali sme vyspelý futbal a vedeli sme, ako kontrolovať zápas. Tá eufória po triumfe nad Portugalcami bola neskutočná. V minulosti som zažil podobné chvíle ako víťazstvo v pohárovom finále v Holandsku či triumfy v národnom tíme, no to bolo skôr o uvoľnení tlaku. Teraz to bol nával adrenalínu a šťastia, chcel som sa len tešiť so spoluhráčmi a fanúšikmi, ktorí boli úžasní, keď zaplnili svoje sektory a správali sa výborne. Dokonca po sebe upratali štadión a zanechali tiež výborný dojem.

Aké bolo brániť Cristiana Ronalda?

Skvelé (úsmev). Bola to extra motivácia, keď môžete ísť do súbojov s hráčom, ktorého ste dlho obdivovali, a dlhodobo patrí k najlepším na svete. Priamo na ihrisku som sa však už koncentroval najmä na to, aby sa proti nám nepresadil, nie na to, kto to je. Hral som za svoju krajinu a to bolo jediné podstatné.

V osemfinále ste vypadli so Španielmi, ktorí sa napokon stali majstrami Európy...

Keď Španieli vyhrali finále, mal som úsmev na tvári, pretože už po osemfinále som predpokladal, že budú majstri. Rozdiel medzi nimi a ostatnými bol veľký. Bolo to, akoby ste narazili na stenu, je takmer nemožné s nimi hrať. Boli ďaleko pred ostatnými a hrali výborne.

Keď Slovensko prvýkrát postúpilo na veľký turnaj, znamenalo to aj pomyselné otvorenie dverí pre našich hráčov do špičkových európskych klubov. Mohol by gruzínsky futbal zažiť niečo podobné, a čo nám môžeš povedať, ako ste s ľuďmi oslávili úspech na EURE?

Určite verím, že toto môže otvoriť dvere pre ďalších Gruzíncov. Mladí hráči výrazne zlepšili svoj profesionalizmus a majú kvalitu. Potrebujú hrať v zahraničí, aby napredovali, preto verím, že kluby ich začnú vnímať. Čo sa týka osláv, prileteli sme domov okolo piatej-šiestej ráno. Už vtedy nás čakali na letisku ľudia, nasledovali náš autobus a trúbili na nás. O deň neskôr sme mali v Tbilisi cestu autobusom po meste, a prišlo viac než 100 000 ľudí. Už sme boli aj uťahaní, boli sme 35 dní pokope v tréningovom kempe, kde sa tie dni podobali a jedli sme takmer rovnaké jedlo, no bolo to aj tak super, a úžasná skúsenosť.

Očividne sa potvrdilo, že sa naozaj nikdy netreba vzdávať, a veľké chvíle môžu prísť aj v neskoršej fázy kariéry...

Mám plán, ktorého sa treba držať. Ak urobíte chybu či prehráte, treba si z toho niečo vziať a pochopiť dôvod, prečo sa to stalo. Pokiaľ to pochopíte, môžete sa do budúcna vyvarovať ďalšej chyby, rastiete ako človek i futbalista. Najmä je potrebné držať sa plánu a svojich základných vecí, veriť v seba, a úspech sa dostaví.

Čo si prežíval po tom, ako si sa so Slovanom dohodol na pokračovaní aj v novej sezóne, už štvrtej v belasom?

Som v Slovane šťastný, a tento pocit som vyjadril aj trénerovi a vedeniu klubu. Cítim sa tu výborne, nevidel som dôvod sa niekam presúvať či odchádzať. Chcem znovu pomôcť mužstvu a teším sa na novú sezónu.