ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Ján Mucha patrí k najvýraznejším brankárskym osobnostiam slovenskej futbalovej histórie. Bol oporou Slovenska na majstrovstvách sveta 2010, chytal v Premier League, v Legii Varšava sa zaradil medzi klubové ikony. Od leta 2023 je trénerom brankárov v ŠK Slovan Bratislava, keď spolupracuje s ďalším naším bývalým brankárom Martinom Krnáčom. V rozhovore s Jánom Muchom sme sa venovali blížiacemu sa derby, našim brankárom i ďalším zaujímavým témam.

Aké moderné trendy pri brankároch aktuálne prevládajú, a na ktoré sa zameriavate v Slovane?

Nerád hovorím o trendoch, mám radšej, keď brankár chytá dobre a je pripravený podať výkon fyzicky i v hlave. Niekto hovorí o dynamických brankárov, iný o vysokých, spomína sa hra nohou. Trendy sú jedna vec, no dnes je to o komplexnosti. Sám viem, aké to v bráne je. Musíte sa pripraviť hlavne po psychickej stránke. Brankár je jediný, ktorému pri zaváhaní už málokto pomôže. Snažím sa preniesť na svojich zverencov skúsenosti zo zahraničia, zažil som naozaj veľa. Z týchto poznatkov tvrdím, že najpodstatnejšie je, aby bol muž medzi tromi žrďami komplexne pripravený. 

Koľko percent výkonu v bráne je o hlave?

Veľa. Nepoviem konkrétne číslo, no určite prevyšuje 50 percent. Môže sa stať, že niekto chytá fantasticky v tréningoch, no nedokáže to preniesť do zápasu. A potom sú takí, ktorí nepotrebujú toľko trénovať, no majú silnú hlavu a dokážu pomôcť mužstvu v kľúčových chvíľach. My v Slovane kladieme dôraz na kvalitu tréningov, aby sa brankári neustále zlepšovali, čo je verím aj vidno. Vo finále však o výkone na ihrisku rozhoduje hlava.

Je práve toto v Slovane ešte väčšia výzva? V ligových zápasoch sa niekedy stane, že brankár nemusí riešiť toľko vážnych situácií, no keď tá jedna príde, musí vytiahnuť kľúčový zákrok...

Lepšie sa chytá proti silným tímom, keď viete, že budete mať veľa roboty. Vždy som také zápasy miloval, ako napríklad na majstrovstvách sveta. Naopak, nenávidel som duely, v ktorých ma čakali len 1-2 vážne situácie, a potreboval som ešte väčšiu koncentráciu. Veľké zápasy sú pre brankára jednoducho lepšie. Slovan je v tomto špecifický. V bráne ste neustále pod drobnohľadom, a nie každý vie chytať v tomto klube. Musíte byť silný, odolný voči vonkajšiemu prostrediu. Je to jedna z vecí, ktorú našim zverencom vštepujeme do hlavy, pripomíname im, že musia byť v bráne počas celého zápasu stopercentne koncentrovaní a pripravení. O Slovane sa neustále hovorí, je to najväčší klub na Slovensku, a brankár musí chytiť niečo navyše. Takto sa veci majú a treba to vedieť zvládnuť.

Za Slovan ste odchytali dve sezóny, zažili ste aj viacero derby. V čom je súboj s Trnavou iný?

Derby je vybičované, iné než ´bežný´ ligový zápas. V Evertone som zažil duely s Liverpoolom, čo bolo tiež niečo veľké. Do zápasu s Trnavou idete inak než do iných ligových duelov, čo verím ukážeme aj v sobotu. S Takim (Dominikom Takáčom, pozn. red) sme sa nedávno na večeri bavili o poslednom derby. Očakával, že po desiatich rokoch to bude preňho ťažké. Veľmi si však neuvedomoval, čo sa okolo deje. Vedel, že po ňom niečo hádzali a kričali, no zostal koncentrovaný len na hru, čo je kľúčové, a vychytal nám nulu i tri body.

Spomínate si z aktívnej kariéry na nejaké konkrétne či pamätné derby?

Popravde, zažil som éru na Pasienkoch, ktorá sa nedá porovnať s terajšou. Vtedy sme hrali stále akoby vonku, teraz sa tešíme z krásneho štadióna, kultúrneho prostredia a prajnej atmosféry zo strany fanúšikov. Štadión robí fakt veľa, preto si skôr pamätám na derby v Trnave. Celkovo som si však tieto zápasy vždy užíval, tešil som sa z nich. Verím, že aj teraz v sobotu príde na Tehelné pole veľa fanúšikov, a bude sa opäť hrať v skvelej atmosfére.

Poďme ešte bližšie k nášmu brankárskemu tímu, o ktorý sa v A-tíme staráte spoločne s Martinom Krnáčom. Ako máte rozdelené kompetencie a úlohy?

Dennodenne pracujeme so štyrmi brankármi, a každému dávame rovnaký servis. Nedelíme ich na jednotku po štvorku, poskytujeme im rovnakú záťaž i minutáž počas tréningov a hier. Zvyknem hovoriť, že tu máme štyroch buldogov, ktorí chcú pracovať a zlepšovať sa. Tréningový proces je viac-menej na mojich pleciach, no samozrejme, riešime ho spoločne. Martin má pod palcom video-analýzy z tréningov i zápasov, čo je dosť časovo náročné, keď si uvedomíte, koľko sme v tejto sezóne odohrali duelov. Veľa času strávi aj za počítačom pri rozoberaní jednotlivých situácií, z ktorých si môžu naši brankári niečo vziať. Všetci štyria sú pre nás dôležití, sú pre nás ako naše deti, a držíme ich blízko pri sebe i po ľudskej stránke. Ak si budú navzájom priať a jeden druhému pomáhať, vtedy má naša práca zmysel.

Súhlasíte s tvrdením, že v dnešnom modernom futbale už klub potrebuje prinajmenšom troch vyrovnaných brankárov?

Určite áno, mne sa dokonca oveľa lepšie pracuje so štyrmi brankármi než s tromi. Do tréningu sú štyria ideálni, navyše, môže sa vyskytnúť čokoľvek neočakávané. Pri tom počte zápasov je ideálne mať troch brankárov, ktorí sú na veľmi podobnej úrovni, a jedného mladého. Čiže presne to zloženie, aké momentálne máme v Slovane.

Ako prebieha rozhodovanie o tom, kto pôjde v zápase medzi tri žrde?

S hlavným trénerom sme každý deň veľa na ihrisku, vidíme, ako tam kto vyzerá. Komunikujeme spolu, vždy mu poskytnem svoj pohľad, a vo finále už rozhoduje on ako šéf realizačného tímu. Obaja chceme, aby brankári chytali, máme aj juniorku, kde chalani tiež budú získavať zápasovú prax. Ako sa aj tréner vyjadril, tak otvorene poviem, že Taki je jednotka, Trno (Martin Trnovský, pozn. red.) dvojka, a Matúš Macík, ktorý prišiel po určitom výpadku, zatiaľ v hierarchii trojka. A potom tam máme Andyho Mikoláša ako mladého brankára. Taki má v tejto sezóne aj vďaka Lige majstrov vysokú minutáž, Trno odchytal osem duelov v lige, čo tiež nie je tak málo. Každý z našich brankárov si uvedomuje, že musí stále makať naplno a buď si udržať postavenie, ktoré má, alebo si obhájiť svoju pozíciu, keď tá šanca príde. Je mi ľúto, že sme Martinovi Trnovskému nestihli dať minutáž v Lige majstrov, pretože odchytal prvé predkolo a tiež sa zaslúžil o postup. Opäť úprimne poviem, že ak by sme napríklad v Mníchove prehrávali vyšším rozdielom, tak by sme Trnovi tie minúty dali. Avšak aj v Mníchove to bolo až do konca vyrovnané a aj pre nás bolo ťažké posielať ho tam napríklad na záver zápasu, keď Bayern tlačil.

Počas aktívnej kariéry ste patrili k ústredným postavám Slovenska na úspešnom MS 2010, zažili ste Premier League. Kam by ste prirovnali úspech z aktuálnej sezóny už v úlohe trénera brankárov?

Dobrá otázka. Väčšina futbalistov vám povie, že najviac sú majstrovstvá sveta. A myslím si, že je to pravda. Hrajú sa raz za štyri roky, nedostane sa tam veľa krajín, vyššie už nie je nič. Ale trénersky som teraz zažil zatiaľ určite najväčší úspech. Trénovaniu brankárov sa venujem už šesť rokov, začal som hneď po skončení aktívnej kariéry. Dostať sa do Ligy majstrov je veľmi náročné, nedeje sa to každý deň, a som neskutočne rád, že som mohol k tomu prispieť. Je to úspech celého klubu, všetkých ľudí v Slovane. Možno si ešte neuvedomujeme, čo sme tento rok dosiahli a s kým sme hrali. Mal som to šťastie, že som chytával v Anglicku, a podarilo sa mi zažiť TOP svetové kluby. A teraz sa mi niečo podobné zopakovalo v Slovane. Dostali sme obrovskú školu. Verím, že hlavne v tejto sezóne získame titul, tam musí smerovať naša pozornosť. Potom môžeme snívať o tom, že raz zopakujeme krásnu cestu v Lige majstrov.