Roky bežali, NV Bratislava bol druhý, deviaty a piaty, až sa začal opäť uchádzať o titul. Mal to byť už štvrtý v tejto decénii, od roku 1953 už pod menom Slovan. V roku 1954 boli belasí opäť so „starým“ trénerom L. Šťastným. Ten prišiel k presvedčeniu, že WM-systém už zostarol a treba ho oživiť taktickými variantmi, zabezpečiť viac obranu a posilniť aj stred poľa.

V tomto roku sa uvoľnil medzinárodný styk a to otvorilo viacerým oči aj v Slovane. Nebolo už Venglára ani Balážiho. Emil Pažický odišiel zachrániť Žilinu v najvyššej súťaži, ale bol tu Schrojf, Tibenský, Gajdoš, Brehovský, Beňa, Čirka, Vengloš, Bíly, Jankovič, P. Molnár, Hančin. Tréner mohol preberať ako na klavíri a veru, zostavil súce mužstvo. Vyšla z toho takáto základná zostava nového majstra 1955: Schrojf – Beňa (Jankovič), Vičan, Čirka – Jajcaj, Benedikovič – Gajdoš, Vengloš, Tegelhoff (Bíly), P. Molnár, Čurgaly, V. Hlavatý. Okrem vyššie spomenutých patrili do kádra aj E. Arpáš, J. Kováč, L. Steiner. Ligovú súťaž vyhrali títo chlapci s dvojbodovým náskokom pred ÚDA Praha, so štvorbodovým pred Spartakom Sokolovo. Nezabudnime, že za víťazstvo vtedy prideľovali iba dva body. Vysokých víťazstiev nebolo veľa. Tankista podľahol 0:6, Liberec 0:5, Žilina 0:4. Zase ubudlo gólov, ale v súťaži hralo iba 12 mužstiev. Pažický dal 10 a odišiel do Žiliny, Bíly 6, Čurgaly a Molnár po 5. Celková bilancia bola takáto: 22 13 5 4 41:14 31 a – majstrovský titul. Zaslúžený. Počas celého ročníka mužstvo iba štyrikrát nezískalo prvé miesto.

V poslednom kole v derby zápase prekonalo miestneho rivala, Červenú hviezdu, 3:1 vo vykryštalizovanej zostave konca ročníka: Schrojf – Jankovič, Vičan, Čirka – Jajcaj, Benedikovič – Čurgaly, Bíly, P. Molnár, V. Hlavatý. Slovan bol neobyčajne úspešný aj v pohároch, o čom sa ešte zmienime. Zhodnotil to aj tréner Leopold Štastný Tréner L. Šťastný, bývalý výborný hráč a reprezentant, mal zrejme najväčšiu zásluhu na úspechoch bela sého mužstva v týchto rokoch. Samozrejme, dosiahol ich aj za spolupráce s celým trénerským „družstvom“, do ktorého patrili najmä Anton Bulla, Štefan Jačiansky, Ivan Chodák a Jozef Baláži. V jednom z početných rozhovorov „Jim“ takto zhodnotil úspechy:

• Aká bola cesta Slovana ÚNV k štvornásobnému titulu majstra? „Po návrate z mexického zájazdu sa dostal náš oddiel do nepriazne nadriadených zložiek. Hnevali sa, že sme odišli na zájazd. Pociťovali sme to v rôznej forme. Dôsledok bol, že sme sa v roku 1953 v jednokolovej súťaži dostali takmer až na koniec tabuľky. V roku 1949 sme začali uplatňovať zmodernizovaný WM-systém a vďaka tejto taktike, pre súperov neznámej, rozhodovali sme zápasy pre seba. Najväčšou zbraňou bol moderne hrajúci útok. V roku 1950 sme stratili niekoľko veľmi kvalitných hráčov, súperi sa nám vyrovnali, ale podarilo sa nám titul obhájiť. Najmä zásluhou toho, že sme poňatím hry ešte stále boli pred ostatnými. Rok 1951 nás zastihol v určitej kríze. Finišovali sme až v druhej časti a náskok súperov zlikvidovali. My sme sa zlepšili, súperi poľavili, a tak ostal aj  tento titul v Bratislave. Potom nám veľa hráčov odišlo do novo ustanovených jednôt. Bol potrebný čas na konsolidáciu. Už v roku 1954 malo naše mužstvo niekoľko kôl pred koncom šance získať prvenstvo, ale nezvládli sme záver. V roku 1955 sme predsa vybojovali štvrtý titul. Po reorganizáciách bola liga silná, súperi mali silnejšie kádre hráčov a tým aj kvalitu. Napriek tomu sme zvíťazili, čo považujem za veľmi cenné.“

• Boli ste priekopníkom WM-systému, aké máte z toho skúsenosti a aký je váš názor na ďalší vývoj nášho futbalu? „Náš futbal nepochopil včas správnu vývojovú cestu, a preto na dlhší čas ustrnul. Robili sme podľa vlastných úvah a ukázalo sa to ako správne. Pri aplikovaní moderného spôsobu hry sme sa dopustili aj chýb. Najväčšia bola v tom, že sme hráčov nevyzbrojili lepšie z technickej stránky. Nemohli preto zvládnuť všetky taktické úlohy, ktoré si moderný spôsob hry vyžadoval. Tento poznatok zdržal vývoj na niekoľko rokov. Museli sme od začiatku rozvíjať techniku, taktiku i kondíciu, lebo je to potrebné pri dosahovaní úspechov. Nemôžeme čakať rýchly obrat, lebo sa zanedbala výchova dorastu, nebola správne usmerňovaná a nevychovali sme univerzálnych útočníkov, ktorí dávajú hre pečať. V tom sa budeme musieť zlepšiť.“