Slovan Bratislava je najúspešnejší futbalový klub na Slovensku s najbohatšou a najslávnejšou tradíciou, ktorú si vytváral po viac ako deväťdesiat rokov svojej existencie.
Cieľavedomou, usilovnou prácou si v slovenskom futbale vytvoril najviac prvenstiev.
Prvý a doteraz jediný zo Slovenska i z bývalého Česko – Slovenska vyhral jednu z troch európskych pohárových súťaží, Pohár víťazov pohárov v roku 1969, keď vo finále v Bazileji zdolal slávny FC Barcelona 3:2.
Slovan Bratislava je najúspešnejší futbalový klub na Slovensku s najbohatšou a najslávnejšou tradíciou, ktorú si vytváral po viac ako deväťdesiat rokov svojej existencie.
Cieľavedomou, usilovnou prácou si v slovenskom futbale vytvoril najviac prvenstiev. Prvý a doteraz jediný zo Slovenska i z bývalého Česko – Slovenska vyhral jednu z troch európskych pohárových súťaží, Pohár víťazov pohárov v roku 1969, keď vo finále v Bazileji zdolal slávny FC Barcelona 3:2.
Slovan hrával v Petržalke
V Bratislave bolo tradíciou, že takmer všetky športové aktivity sa konali v Petržalke za Dunajom. Preto sa v Petržalke až na pár výnimiek zriaďovali všetky športové ihriská. Aj náš klub pôsobil práve v Petržalke. Avšak od roku 1939, kedy Petržalka bola zaradená pod Veľkonemeckú ríšu prišiel náš klub o svoje pôsobisko. Na základe tohto faktu prišiel z iniciatívou Dr. Ján Ďurčanský spolu s niekoľkými nadšencami s víziou postaviť komplexný športový areál, ktorý by patril Bratislave.
Iniciatíva za vybudovanie štadióna pre ŠK Bratislava
V novembri 1939 bol založený stavebný výbor ŠK Bratislava, ktorý si vytýčil za cieľ vybudovať reprezentačný športový areál. Medzi členov stavebného výboru patrili: Dr. Ján Ďurčanský, Dr. Jozef Špana, Mg. Ph. Mikuláš Entner, Dr. Štefan Ravasz, Ing. Eugen Barta, Ing. Július Nemessányi, Ján Janoušek, Koloman Lackovi, Dr. Viktor Harman, Dr. Jozef Mikula, Dr. Pavol Halabrín, Ing. Jozef Frištacký, Ing. Štefan Bednár, Jozef Horváth a Mikuláš Hrankovič.
Snaha stavebného výboru našla podporu samotného mesta Bratislavy, ako aj vládnych predstaviteľov Slovenského štátu. Vtedajší primátor Bratislavy Dr. Belo Kováč vyčlenil pozemky terajšieho Tehelného poľa a s finančnou podporou štátu sa spustila príprava projektu výstavby štadióna. Hlavným architektom projektu bol Ing. arch. A. Kamil Gross, ktorý projekt vypracoval podľa hlavnej zásady: vybudovať reprezentačný klubový štadión aj zo stredoeurópskeho hľadiska.
Prvý futbalový zápas
Samotné plány projektu sa začali rýchlo premieňať do výstavby komplexu. O necelý rok neskôr, presnejšie 26. septembra 1940 zorganizovalo vedenie ŠK Bratislava oficiálne otvorenie dohotoveného štadióna na Tehelnom poli. Nový futbalový stánok mal 70 m dlhú tribúnu s 1750 miestami na sedenie a kapacita v hľadisku stúpla na 25.000 ľudí. Prvé medzinárodné stretnutie na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. októbra 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s Herthou Berlín 2:2 (oba góly domácich dal Luknár).
Podpora zo strany štátu
Futbalový štadión sa síce už využíval od 27.septembra 1940, avšak na dobudovanie celého komplexu boli potrebné ešte dva roky. Slávnostné otvorenie Tehelného poľa sa konalo 26.septembra v roku 1942 za účasti vtedajšieho prezidenta Dr. Jozefa Tisa a ministra vnútra Alexandra Macha. Slovensko, Bratislava a náš klub sa pýšil novým moderným štadiónom.
Výdavky na výstavbu štadióna
Obdobie výstavby štadiónu patrilo medzi ťažké vojnové obdobie. Avšak aj napriek týmto podmienkam a vďaka enormnému úsiliu všetkých zainteresovaných sa podaril zrealizovať projekt výstavby komplexného športového areálu Tehelné pole. Samotné výdavky na výstavbu štadióna boli uvedené takto:
Mzdy platené pri režijných prácach ...................... 1.714.836,10 Ks
Rozliční kontrahenti (zmluvní dodávatelia) ............. 3.037.237,70 Ks
Mzdy platené v rámci „Zimnej pomoci“ ...................1.209.279,80 Ks
Za rozličné materiály ............................................1.199.298,40 Ks
Všeobecné útraty spojené so stavbou .................... 577.087,30 Ks
Spolu výdavky .................................................. 7.737.739,30 Ks
„Nechže slúži štadión vystavený slovenským umom, peniazom a prácou pestovaniu vždy živého povedomia jednotnosti slovenskej národnej pospolitosti, nechže je štadión tento javiskom čestného a statočného boja, zápasu a práce za česť a slávu slovenského národa, nechže je školou cieľavedomého úsilia, sprevádzaného vytrvalým vypnutím síl a povedomým sebazapieraním v záujme vyznačeného cieľa.“ - odkázal vtedajší prezident Dr. Jozef Tiso pri slávnostnom otvorení štadióna.
zdroj: publikácia "25 rokov ŠK BRATISLAVA", vydaná v roku 1944
