Na začiatku roka 1992 ešte nikto nevedel, že to bude posledný, 63. ročník federálnej ligy. V dôsledku rozdelenia ČSFR vznikli však dva samostatné štáty, Česko  a Slovensko a tomu sa prispôsobil aj futbal, rozdelili sa súťaže. Ročník 1992/93 dohrali, futbal sa hneď nedal vyrušiť. Tak isto ako 33. ročník Čs. pohára. Pre Slovan to bol dobrý motív: Čo tak pokúsiť sa vyhrať aj záverečný ročník?

Ako obvykle, káder sa pozmenil, azda aj viac, než bolo treba. Prišiel Klinovský z Trnavy, Maixner sa vrátil z Dun. Stredy, M. Masný a M. Zeman sa pripojili z dorastu. Odišiel Lancz (Angers), Varga (Eisenstadt), Gorel (Purbach), Moravec na Pasienky, Juščák do Trnavy na hosťovanie, Žiga a Pokrývka na vojenčinu do ČH Bratislava. Z hosťovania v Trnave sa vrátili Kakaš i Chytil, Slovan získal aj Cchovrebova z Vladikaukazu a čakalo sa na príchod Tittela z Francúzska. Objavil sa dokonca aj Glonek, hrajúci vtedy v Ancone. Príprava bola opäť vo Vysokých Tatrách, no aj v Chile. Doma sa to všetko stačilo ako-tak, no medzinárodne nie. V celkovo priaznivej atmosfére, napriek spomínaným zmenám, si trúfal Slovan obhájiť titul. Jeseň absolvoval ako druhý, iba bod za Spartou, keď mu konkurovali Dunajská Streda, Slavia Praha i Sigma Olomouc. Práve s nimi strácal Slovan body. V Olomouci 1:2, v Ostrave 0:1 a na Sparte dokonca 0:3 v poslednom kole. Vtedy klesol na druhé miesto, ináč bol v dvanástich prípadoch stále na prvom.

Z pozoruhodnejších výsledkov bolo možné zaznamenať víťazstvá 4:0 v Brne a v Prahe s Bohemiansom, ako aj 3:0 doma s Vítkovicami. Päť jesenných prehier však mrzelo. Na jar však všetko išlo podľa plánu a nebolo treba podliehať panike. Na zápasy chodilo stále 10 000 divákov a prvú prehru sme zaznamenali až v deviatom kole so Slaviou v Prahe 0:3, keď rozhodca po pol hodine vylúčil Gostiča a zápas nevyšiel ani brankárom Vencelovi ml. a Kakašovi. Mužstvo však hralo stále dobre a do konca už prehralo iba raz, v Dunajskej Strede 0:1. V záverečnom domácom zápase čs. ligy odišla Dukla Praha z Tehelného poľa s vysokou prehrou 1:6, keď góly dali: Dubovský 3, Klinovský 2 a Kinder. Úplne posledný federálny zápas hral Slovan vo Vítkoviciach a remizoval 2:2, keď dal Dubovský opäť dva góly. Ostalo mu tretie miesto, ktoré mu patrilo dvanásť kôl. Jar bola teda o niečo slabšia než jeseň, keď bol Slovan tiež dvanásť kôl na prvom mieste. Teraz sa márne čakalo na zakolísanie Sparty a Slavie, boli to neobyčajne dobré a aj kvalitné mužstvá. Nebolo za čím veľmi smútiť, veď čs. liga odchádzala do nenávratna. Slovan sa udržal v elitnej trojke, ktorej stále nikto nestačil. DAC, Olomouc  Ostrava a Inter zostali ďaleko za stupňom víťazov. Bilancia mohla byť aj lepšia, no Pecko, Maixner a Klinovský boli dlhšie zranení, Titt el a Zeman v závere vykartičkovaní. Sumár Slovana: 30 19 4 7 61:31 42 a najlepšie umiestenie zo slovenských mužstiev. Dubovský sa stal druhý raz kráľom strelcov a okrem toho ho vybrali do mužstva Vianočných hviezd proti legionárom talianskej ligy a v Miláne si zahral s vynikajúcimi futbalistami. Slovan hral aj tento rok v Interpohári a v Pohári UEFA.

Federálna liga prežila 63 ročníkov a Slovan v nej bol 48-krát. Odohral 1 279 zápasov s bilanciou:  581 300 398 2261:1603 1462. Bol tretím najúspešnejším mužstvom bývalej republiky za Spartou a Slaviou Praha, no pred Duklou Praha. Až na siedmom – deviatom mieste skončili ďalšie najúspešnejšie slovenské mužstvá, Spartak Trnava, Inter Bratislava a Tatran Prešov. V poslednom 63. ročníku čs. ligy hájili farby Slovana: A. Vencel, J. Kakaš – V. Kinder, T. Stúpala (dlhoročný kapitán), B. Kitka, Zs. Hornyák, F. Klinovský, O. Krištofík, Y. Haraoui, Š. Maixner, P. Dubovský, L. Pecko, P. Gostič, J. Juriga, M. Glonek, J. Timko, M. Chvíla, M. Zeman, E. Chytil, S. Cchovrebov, D. Titt el, M. Strelec, S. Moravec. Škoda, že P. Dubovský, najlepší strelec v lige s 24 g gólmi, nemal efektívnejších nasledovníkov. Maixner dal sedem gólov, Gostič 6, Kinder, Timko a Klinovský po 5, Pecko a Krištofík po 2, Chvíla, Chytil, Glonek, Juriga, Cchovrebov po 1. Futbal, vrátane belasého, sa vtedy už tešil na samostatnú slovenskú ligu, prerušenú takmer na 50 rokov. Opäť sa naskytla možnosť ukázať vlastnú silu a tešiť sa na istú účasť slovenských klubov v medzinárodných súťažiach i na vystúpenia samostatnej reprezentácie v bojoch o účasť na ME a MS.