Slovan Bratislava je najúspešnejší futbalový klub na Slovensku s najbohatšou a najslávnejšou tradíciou, ktorú si vytváral po viac ako deväťdesiat rokov svojej existencie.
Cieľavedomou, usilovnou prácou si v slovenskom futbale vytvoril najviac prvenstiev.
Prvý a doteraz jediný zo Slovenska i z bývalého Česko – Slovenska vyhral jednu z troch európskych pohárových súťaží, Pohár víťazov pohárov v roku 1969, keď vo finále v Bazileji zdolal slávny FC Barcelona 3:2.
Slovan Bratislava je najúspešnejší futbalový klub na Slovensku s najbohatšou a najslávnejšou tradíciou, ktorú si vytváral po viac ako deväťdesiat rokov svojej existencie.
Cieľavedomou, usilovnou prácou si v slovenskom futbale vytvoril najviac prvenstiev. Prvý a doteraz jediný zo Slovenska i z bývalého Česko – Slovenska vyhral jednu z troch európskych pohárových súťaží, Pohár víťazov pohárov v roku 1969, keď vo finále v Bazileji zdolal slávny FC Barcelona 3:2.
Hralo sa ako v prvom ročníku, no podstatnou zmenou bolo, že za víťazstvá sa začali dávať tri body, za remízu jeden, za prehru nič. Slovan titul obhájil a zvíťazil s ešte väčším rozdielom – 20 bodov! Jeho bilancia v konečnej tabuľke: 32 21 9 2 63:25 72. Za ním skončil 1. FC Košice a Inter. Priemerné návštevy boli v lige 3 419, no Slovan mal 5 731. Prvenstvo však stratil, lebo ho predstihli Trnava i Bardejov! Najviac ľudí bolo na zápase Trnava – Slovan 20 850, najmenej na Lokomotíva – Humenné 295. Trinásťkrát bolo na zápasoch menej než 1 000 ľudí. Slovan stratil oproti minulému ročníku v priemere 1 810 divákov.
Z kádra Slovana síce odišiel do Štrasburgu Vencel ml., ale nahradil ho rovnako kvalitný L. Molnár, ktorý prišiel z Pasienkov. Prihlásil sa aj Štefan Rusnák, ktorý hrával tri roky za Slaviu Praha a zapáčil sa mu belasý dres. Jokl a Švehlík, ako sme už spomenuli, sa stali Galisovými asistentmi. Náhradným brankárom bol Trančík a do kádra sme zapísali aj odchovancov Dema, Sz. Németha, ba aj Fabuš s J. Molnárom si raz zahrali. Vytratil sa však (do 1. FC Košice) Gostič, ale zmenám sa neprikladala veľká dôležitosť. Slovan bol pri chuti a cieľ mal jasný – obhájiť titul. Od začiatku to vyzeralo jednoznačne, lebo mužstvo bolo po ôsmich kolách bez prehry so skóre 12:2, ba celú jeseň prebehlo bez prehry s bilanciou: 16 12 4 0 36:11 40. Pred koncom jesene si J. Timko zrejme zrátal, že o všetkom je rozhodnuté a po ôsmich rokoch odišiel do Drnovíc. Osviežením tých dní bol opäť zápas Vianočných hviezd – AC Miláno a zahrali si aj dvaja naši, Kinder a Zeman (3:2). Viete však, ako to býva. Predstavia sa svetu, ukážu, že vedia hrať a potom odídu, ako sa to stalo aj v ich prípade.
Na jar 1995 víťazné ťaženie pokračovalo. Strašili iba dve prehry s 1. FC Košice, vždy doma a 1:2, ale z prvého miesta Slovan nevykoľajili, stále si držal prvú priečku. Hral tak pekne, kvalitne a útočne, že súperi si ani nedovolili hrať proti nemu otvorené partie. Vyrukovali vždy s obrannou taktikou a belasí museli tie zákopy prekonávať, čo bolo na úkor ďalšieho zlepšovania hry. Najkrajším výsledkom preto bolo 6:0 proti Lokomotíve Košice, iný vysoký výsledok sa nezrodil. Silná obrana bola však zatraktívnená brankárom L. Molnárom, v zálohe sa stále zlepšoval Argentínčan Nigro a akcie ťahali vpred Faktor s Jurigom. Popri nich rýchlo rástli aj výkony Dema a Tomascheka. V útoku hrali prím Maixner a Rusnák, no Mužlay a Sz. Németh boli už pripravení kohokoľvek nahradiť. Pre toto všetko dal Slovan najviac gólov a najmenej dostal. Najmä tréner Galis nebol s tým veľmi spokojný, chýbali mu ťažkí súperi, a preto sa Slovan nemohol výraznejšie presadiť v Európe.
Bilancia mužstva však hovorila o kvalitách jasne: 32 21 9 2 63:25 72. Na domáce pomery si nebolo treba želať viac. Na ihriskách súperov neprehral Slovan ani raz. A to ešte chýbal mužstvu výraznejší kanonier. Mužstvo malo tento káder (podľa počtu odohraných zápasov): L. Molnár 28, M. Trančík 1, M. Beťko 1 – M. Zeman 28, Ľ. Faktor 28, Š. Maixner 26, V. Kinder a Š. Rusnák 25, F. Nigro, R. Tomaschek a D. Titt el 24, Ľ. Lancz 15, M. Soboňa,J. Mužlay 13, J. Juriga 12, J. Timko 11, F. Klinovský 9, M. Boskovič 6, Sz. Németh 3, M. Fabuš 1, J. Molnár 1. Najlepší strelci: Maixner a Faktor po 9, Titt el a Nigro po 7, Timko a Rusnák po 6, Kinder 4, Demo 3, Chvíla, Mužlay, Soboňa, Tomaschek a Zeman po 2, Juriga 1 a jeden bol vlastný. V jedenástke roka SR bolo päť slovanistov: L. Molnár, Titt el, Pecko, Kinder, Tomaschek. V 3. ročníku ankety Pravdy sa po Dubovskom a Kinderovi objavilo tretie meno zo Slovana, Dušan Tittel, ktorý zvíťazil úplne jasne. Druhý bol Molnár, 3. Dubovský (ako hráč Ovieda), 4. Tomaschek, 8. Kinder.
Spomenúť môžeme aj jednu kurióznu situáciu zo začiatku roka 1995. Na zájazd odišlo reprezentačné mužstvo Slovenska, v ktorom mali byť aj viacerí zo Slovana. Slovan však šiel tiež, do tých istých juhoamerických štátov. Tréneri J. Vengloš a D. Galis sa akosi nevedeli dohodnúť, kto má kde a kedy hrať. A tak sa z hráčov stali turisti a kamarátstvo trénerov sa narušilo. SFZ nevedel, ako má zakročiť, nuž neurobil nič. Slovan nehral na zájazde zle. S klubom Ferrocarril dvakrát remizoval 2:2 a 1:1, s Banfi eldom vyhral 1:0 a s Newels Old Boys prehral 1:2. Vyjasnilo sa v základnej zostave, spory so SFZ a trénermi sa urovnali a k zisku druhého titulu to najmä hráčom pomohlo. Iba tréner Galis sa akosi znepriatelil s novinármi, lebo ho aj kritizovali, nuž „hovorcom“ sa stal J. Švehlík.
