Úvod sezóny 2012/2013 nebol pre Slovan práve ukážkovým a veľmi rýchlo sa to prejavilo aj v zmene na trénerskom poste. Slovanisti napriek veľkej snahe i investíciám vypadli už v 2. predkole Európskej ligy s Videotonom a úvodných troch kôl si pripísali iba štyri body za výhru nad Prešovom a remízu so Žilinou. Práve po treťom kole nastala pri kormidle rošáda a exreprezentačného kouča Vladimíra Weissa nahradil Samuel Slovák. S jeho príchodom sa zlepšili aj výsledky, keď slovanisti hneď pokorili Trnavu a následne i Myjavu.

V ďalších bojoch opäť prišli kolísavé výkony, no tie sa napokon Slovákovi a jeho zverencom podarilo stabilizovať a na konci jesene mohli belasí oslavovať. Na čele tabuľky Bratislavčania kraľovali s pohodlným šesťbodovým náskokom a to bola predzvesť skvelej jari. Tá napokon aj naozaj prišla. Tabuľka sa poriadne premiešala, keď sa náš najväčší jesenný rival zo Zlatých Moraviec napokon prepadol až na ôsmu priečku a na druhom mieste ho nahradila Senica, ktorú nasledoval predtým šiesty Trenčín. Vráťme sa ale k priebehu jarnej časti, ktorú sme odštartovali vo veľkom štýle. Najprv výhra nad Žilinou 4:1, následne deklasovanie Nitry (3:0) i Prešova (5:0). To boli výsledky, ktoré chceli belasí fanúšikovia vidieť.

Deväť zápasov Slovan nenašiel premožiteľa, až kým neprišiel nešťastný súboj na pôde Trenčína a pád späť na zem v podobe prehry 1:4. Už v týchto momentoch bolo zrejmé, že nás na čele nemá kto predbehnúť, no zverenci Samuela Slováka ako by si dávali so ziskom titulu na čas. Až v predposlednom kole prišla opäť presvedčivá výhra a opäť si to odniesla Nitra (4:0). O majstrovi bolo rozhodnutí a záverečná prehra v Banskej Bystrici už na tom nemohla nič zmeniť. Slovan mohol oslavovať – s 59 bodmi na čele bol pre Senicu i Trenčín nedostihnuteľný. Darilo sa nám však aj v Slovenskom pohári. Po vyradení Ružomberka i Košíc prišlo na rad finále proti Žiline. Pamätné góly Žofčáka a Peltiera znamenali koniec žilinských nádejí a double bolo na svete. „Odmakali sme každý pohárový zápas rovnako ako finále. Myslím si, že sme vyhrali úplne zaslúžene, pretože sme boli šesťdesiatpäť minút jednoznačne lepším tímom. Žilina mala asi dve šance, no my sme mohli pridať ešte viacero gólov. Do Ružomberka sme cestovali preto, aby sme si odviezli pohár pre víťaza. Pre mňa je to štvrtý triumf a veľmi sa z neho teším,“ povedal po triumfálnom finále Juraj Halenár.