Legendy spomínajú na slávu Tehelného poľa
Jozef Čapkovič, Ľudovít Zlocha, Anton Urban, Jozef Vengloš a Alexander Vencel st. o nezabudnuteľných spomienkach na Slovan.
Rozlúčka s Tehelným poľom bola naozaj dojímavá. Stretli sa na nej totiž minimálne dve generácie futbalistov. Zatiaľ čo súčasné vedenie, spolu s aktívnymi hráčmi hovorilo o nových cieľoch a víziách klubu, naše legendy si zaspomínali na nezabudnuteľné zážitky, ktoré so Slovanom zažili. Prítomným sa až tisli do očí slzy, pri rozlúčke so štadiónom, ktorý je vpísaný nielen do slovenskej ale do celosvetovej histórie futbalu.
Jozef Čapkovič (majster Európy z Belehradu 1976, víťaz PVP z 1969, trojnásobný majster Československa a víťaz ČS pohára): „Krásnych zážitkov na Tehelnom poli mám naozaj neúrekom. Ten najnezabudnuteľnejší sa však spája so 7. júlom, keď sme s bratom prišli na prvý tréning. Čakalo nás asi päťtisíc divákov, ktorí nás privítali naozaj neuveriteľne. To sú momenty, na ktoré sa nedá zabudnúť a budem ich mať v pamäti až do smrti.“
Ľudovít Zlocha (víťaz PVP, dvojnásobný majster Československa a víťaz ČS pohára, autor dvanástich ligových gólov v 246 stretnutiach, československý reprezentant): „Ja som došiel do Slovanu v 55 roku, v podstate asi 19,5 roka som bol hráčom Slovana. Zážitkov mám neúrekom a tie najkrajšie sa spájajú s Proletárskou tribúnou, pri ktorej som vždy chcel hrať. Tam boli najlepší fanúšikovia, ktorí robili neuveriteľnú kulisu. Mojim želaním je, aby si nová generácia slovanistov mohla dopriať pocit, ktorí sme mali my, keď sme hrali doma. My sme boli totiž tak sebavedomí, že sme si doma verili aj proti výberu majstrov sveta. Mali sme najlepších fanúšikov, akých klub môže mať a nikto nemohol na Tehelné pole prísť s tým, že chce nad nami vyhrať. Kulisa totiž bola fantastická.“
Anton Urban (držiteľ striebornej olympijskej medaily – kapitán tímu, majster československa, v Slovane odohral s malou odmlkou devätnásť rokov): „V klube som začínal ako trinásťročný. Dodnes si pamätám na detskú zostavu, v ktorej sme hrali. Môžem povedať, že tu som sa narodil a bol by som šťastný, ak by som sa ako starček ešte dožil aj nového štadióna.“
Jozef Vengloš (majster Československa, československý reprezentant a dlhoročný tréner i funkcionár s mnohými úspechmi – najmä zisk titulu majstra Európy): „Môj strýko hrával za ŠK Bratislava, takže Slovan sme mali v rodine od nepamäti. V spomienkach sa najradšej vraciam ku krásnym návštevám, ktoré vždy zaplnili Tehelné pole. Diváci boli neuveriteľní, no išlo aj o celú kabínu a realizačný tím, ktorí nám umožňovali hrať – funkcionári, lekári a všetci ostatní. Tým najvyšším ocenením bolo víťazstvo majstrovstiev Európy. Klub ostáva v mojom srdci, pretože mu vďačím za veľa. Teším sa na nový štadión, na ktorom sa budú dozaista hrať veľké ligové i reprezentačné zápasy.“
Alexander Vencel st. (víťaz PVP, v Slovane strávil 15 rokov, trojnásobný majster Československa): „Prišiel čas, na ktorý sme dlho čakali. Na tomto štadióne som strávil krásne chvíle a ide naozaj o neopakovateľné okamihy. Prišiel však čas na novú dobu a ja som presvedčený, že prinesie opäť zmenu k lepšiemu. V súvislosti s bývalou Proletárskou tribúnou sa spája jedna z mojich najmilších spomienok. Bolo to v čase, keď sa rozhodlo, že rozhodcovia budú oblečení vždy iba v čiernom. Nad svojim dresom som nerozmýšľal ani ja, ani pani, ktorá nám ich pripravovala. V sústredenosti na zápas som vybehol na trávnik a neuvedomil som si, akú farebnú kombináciu mám na sebe. Práve fanúšikovia z tejto tribúny mi však dali jasne najavo, že žlto-čierny dres je neprijateľný. Keď som si to uvedomil, hneď som utekal do šatne a obliekol som sa do zeleného a žlto-čiernu som už v živote na seba nedal. Nešlo o to, že by som neznášal Inter, ale nikdy by som nechcel uraziť slovanistických fanúšikov.“
