Koncom roka 2000 ho vyhlsili za slovenskho futbalistu storoia pred Adamcom a Dobiaom. To hovor sa vetko. Zaradili ho aj do XI. storoia bvalej SSR v esku spolu s J. Chovancom a J. Adamcom. Kad rok vo svojej karire dosiahol pozoruhodn spech. Bol to hr, ktor pri hadan Futbalistu roka odsunul za seba roku 1965 aj Josefa Masopusta. Za bval republiku zohral 62 oficilnych a 12 neoficilnych zpasov (1958 1977). Osemkrt nastpil za juniorov, trikrt v B-mustve. Veakrt bol kapitnom mustva. Hral na dvoch MS a m striebro z Chile 1962. Prv medailu, bronzov, m vak z ME 1960 vo Franczsku. Ligu hral v belasom triku (1957 1968) a za Zbrojovku Brno (do r. 1972) 306-krt a ako obranca dal 21 glov. Roku 1961 bol s 10 glmi najlepm strelcom Slovana. Medzitm bol v rokoch 1969 1970 vo franczskom Lyone. Roku 1979 skonil v rakskej Austrii. M zsluhy aj na zisku PVP 1969, pretoe pred finle hral vo vine vyraovacch zpasov. V rokoch 1964 a 1965 hral za Eurpu. Rok predtm proti Anglicku za Svet s najvmi esami svetovho futbalu. Podobne v roku 1965 si ho pozval na rozlkov zpas Sir S. Matthews, ke konil kariru a op prili hviezdy sveta. Robustn postavou sa vyznaoval neobyajne stabilnou formou. Bol vldcom estnstky. Ak nebol zranen, nikto nemal nrok obsadi jeho post. Bol viac ne dstojnm nstupcom M. Viana. Dokzal asto aj sm ubrni pokutov zemie. Mal razantn zkroky, ist odoberanie lopty, istotu v hlavikovan, perfektnos pri striean priamych kopov. Koen gua bola pre neho magnetom. Priahovala ho a on ju presne odvracal, len aby bol pred Schrojfom o najv pokoj. V tch rokoch si ho nikto ani nedovolil poiada o prestup, bol nepredajn. Vypracoval sa na dokonalho obrancu a zsluhou toho ho spoznal cel vtedaj futbalov svet. Neraz sa objavil v najlepch svetovch i eurpskych jedenstkach. Bol vlastne belasm zlatom. Ke mal 33 rokov, vyuil jeho umenie na takmer dva roky franczsky Olympique Lyon. S prezvkou Bimbo il Popluhr s rodinou v rodnom Bernolkove, mal vyznamenanie Rad udovta tra 1. triedy.
